Od detstva ho lákalo tvoriť rukami. Jeho pradedo, ktorého už nezažil, bol vraj kováč. A hoci vychodil gymnázium a následne aj šesť semestrov vysokej školy hutníckej, osud ho nakoniec predsa len doviedol k remeslu. Kováčstvo mu učarovalo v roku 1982, rozhodol sa ním živiť a je tomu tak dodnes. Po nabratí skúseností vo výrobnom kováčskom družstve je už tridsať rokov slobodným kováčom.

Vo vlastnej tvorbe (medzi jeho dielami dominujú plastiky a svietniky, ako aj kozubové náradie) ho nepriťahuje realistické kováčske vyjadrenie. Najviac sa inšpiruje ľudovým umením, a to najrôznejšími materiálmi i technikami, čerpajúc najmä z jeho hrubého a nedokonalého výrazu, ktoré pretvára do minimalistickej autorskej skratky.

Roku 2013 mu bol udelený titul majstra ľudovej umeleckej výroby.