Ako sama s humorom vraví, okrem keramiky vie už len variť. Keramiku pod značkou CH vyrába vo svojom domčeku v Prievidzi spolu s manželom Antonom. Zárukou kvality je predovšetkým jej úžitkový sortiment, ktorý vybrúsila štyridsiatimi rokmi tvrdej driny. Výrobky v ňom neustále obmieňa, prispôsobuje trendom, no nezabúda pritom ani na stáročné tradície hrnčiarstva v regióne hornej Nitry, odkiaľ pochádza.
Keramiku vyštudovala na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Uherskom Hradišti, hoci prijímacie skúšky robila na bratislavskej škole umeleckého priemyslu. Roku 1971 však bol odskúšaný experiment výmeny českých a slovenských študentov umeleckého priemyslu, v dôsledku ktorého prišli na Slovensko študovať desiati Česi a do Čiech recipročne desiati Slováci. Po absolvovaní školy chcela študovať ešte sochárinu na vysokej škole, ale napokon sa rozhodla naplno venovať keramike.
V začiatkoch svojej keramickej tvorby (od roku 1980 aj ako zamestnankyňa ÚĽUV-u) hľadala inšpiráciu spoločne s manželom v teréne na povalách a v domoch vo svojom rodnom regióne. V zbierke má viacero pôvodných exemplárov hornonitrianskej keramiky, predovšetkým z okolia Nedožier-Brezian, ktoré jej slúžia ako vzor. Keď začínala, hrnčine z hornej Nitry sa už nik nevenoval, a tak dodnes, hoci si svoje výrobky navrhuje už sama, sa inšpiruje jej farebnosťou i vzormi. Každý kus, ktorý vychádza z jej dielne, je originál. Z procesu výroby zámerne vylučuje v súčasnosti rozšírené liatie do sadrových foriem, lisovanie či lepenie a verná je hrnčiarskemu kruhu. Uprednostňuje jednoduché tvary, prírodné farby s návratom k tzv. červenej keramike, v ktorej cez transparentnú glazúru necháva vyniknúť pôvodnú farebnosť hliny a jednoduché biele linky sledujúce tvar výrobku.
Na keramickej práci ju baví predovšetkým variabilnosť a voľnosť tvorby. Podmienky na nerušenú prácu jej vytvára manžel, pôvodným povolaním chemik, ktorý sa stará o technické podmienky v keramickej dielni a zabezpečuje záverečnú fázu výroby – glazovanie a vypaľovanie výrobkov. Azda aj preto ju hrnčiarstvo po celé tie roky baví, hoci v hlavnej sezóne, aby uspokojila všetkých záujemcov, robí aj osemnásť hodín denne. Čo je na druhej strane dobrý znak toho, že Chylovci nemajú problém s odbytom.
Izabela Chylová si je plne vedomá toho, že výrobca potrebuje poznať požiadavky trhu a prispôsobovať svoju prácu súčasným trendom a požiadavkám zákazníkov. Zároveň však musí zachovávať estetickú hodnotu a funkčnosť výrobkov. Preto napríklad z funkčného hľadiska všetky výrobky z jej dielne môžu ísť do umývačky riadu, do mikrovlnky či do rúry a riad vydrží dlhé roky dennodenného používania.
Svoje výrobky predáva priamo zo svojej dielne v Prievidzi, dodáva ich aj do predajní ÚĽUV-u a spoločne so svojím hrnčiarskym umením aj na najprestížnejších slovenských remeselných festivaloch. Činná je aj lektorsky, a tak núdzu o keramickú prácu do dnešných dní, hoci už na dôchodku, nemá.
Roku 2015 bola za svoje dlhoročné majstrovstvo odmenená titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby.
(Zdroj: Mikolaj, Tomáš: Majstri nového milénia. Bratislava: ÚĽUV 2020)