Medzi najpoužívanejšie výrobky zo štiepaných lubov z listnatých stromov patrili na Orave dvojuché opálky s polkruhovým dnom a elipsovitým tvarom. Na nosenie nádob s varenou stravou pri poľnohospodárskych prácach sa zas používali pozdĺžne obedáre. Na prenášanie novorodeniatok slúžili košálky dlhé aj 60 cm. Krmoviny, slamu, seno a sečku prenášali vo veľkých štvorcových košoch, v menších zas zemiaky. Ich výroba pretrvala v tomto regióne až do začiatku 21. storočia, napríklad aj vďaka Jánovi Čuporákovi z Podbiela.
Výrobe sa venoval od mládenca, keď skúsenosti s pletením získal od starého otca a krstného otca. Na výrobu používal lieskové luby. Materiál si zaobstarával sám, pričom dodržiaval praxou overené skúsenosti a postupy. Dobre poznal miesta v obecnom chotári s kvalitnými lieskami. Ideálny čas na ich rezanie bol preňho november, keď z nich opadalo lístie. Drevo okresal a odložil naležato na dvore, aby drevo úplne nevyschlo. Dážď sneh ani blato lieske neškodí.
Hrúbka liesky by nemala presiahnuť 1,5 — 2 cm. Luby najvyššej kvality má lieska rastúca na slnečnom mieste, ideálna na štiepanie. Na obrúčky je zas vhodná lieska rastúca na skale, ktorá je v dôsledku horších rastových podmienok ohybnejšia.
Ján Čuporák uprednostňoval parenú liesku pred surovou. Surová sa pri strúhaní a opracúvaní zadrháva, a preto nemá hladký povrch. Čo z estetickej stránky nezodpovedalo jeho požiadavkám na kvalitu. Liesku naparoval v jednoduchom, po domácky zhotovenom zariadení pri teplote 80 °C, čo je ideálna teplota na lúpanie. Z dobre naparenej liesky sa pekne odlupuje kôra aj sa dobre kála. Kálal ju na kolene ostrým košikárskym nožom.
Jeho prácu charakterizovala precízna technika pletenia, citlivý prístup k materiálu a nápaditosť. Zhotovoval rôzne tvary košov pre vlastnú potrebu, ale najčastejšie na objednávku pre domácich i cezpoľných záujemcov. Pod vplyvom toho rozšíril tradičný sortiment o ďalšie druhy košov, ktoré tvarovo prispôsobil ich novému úžitkovému uplatneniu. Žiadané boli jeho koše ku kozubu, na huby, dáždnikové na odkladanie dáždnikov, koše k písacím stolom, počítačom či na iné účely.
Mal okruh stálych zákazníkov, ku ktorým pribúdali stále noví, až niekedy nestíhal pokryť všetky objednávky. Pletenie košíkov bolo totiž len jednou z jeho pracovných aktivít, skôr koníčkom – no realizovaným s plnou profesionálnou vážnosťou.