Angela Czintelová sa narodila v Levoči, kde prežila celé detstvo. Aj keď nepochádza z čipkárskej rodiny ani nikto v jej rodine nepaličkoval, predsa si našla cestu k čipke, a to cez susedu čipkárku pani Sabovú, ktorá bola jej prvým vzorom. Paličkovala tradičné spišské čepce pre takmer celý región Spiša a údajne bola poslednou čipkárkou v Levoči. Neskôr počas štúdia etnografie a folkloristiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského...
Angela Czintelová sa narodila v Levoči, kde prežila celé detstvo. Aj keď nepochádza z čipkárskej rodiny ani nikto v jej rodine nepaličkoval, predsa si našla cestu k čipke, a to cez susedu čipkárku pani Sabovú, ktorá bola jej prvým vzorom. Paličkovala tradičné spišské čepce pre takmer celý región Spiša a údajne bola poslednou čipkárkou v Levoči. Neskôr počas štúdia etnografie a folkloristiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa zamerala na paličkovanú čipku. V technike sa začala zdokonaľovať v krúžku, ktorý viedla jej spolužiačka Veronika Géciová-Komorovská. Výsledkom štúdia bola jej diplomová práca Výskum paličkovanej čipky na Spiši.
Po ukončení štúdia na vysokej škole si našla zamestnanie v Baníckom múzeum v Rožňave. Ďalšie potrebné vedomosti a zručnosti získala na kurzoch, ktoré absolvovala v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave, ako aj v Rejdovej. Intenzívne sa sústreďovala na výskum paličkovanej čipky z oblasti Gemera. Napísala niekoľko štúdií na tému gemerského čipkárstva. Osobne sa učila u Zuzany Urbanovej v Rejdovej, ktorá ju zasvätila do čipky s pôvodnými gemerskými vzormi. Pomerne často sa stretávala aj so známou majsterkou ľudovej umeleckej výroby Žofiou Vilímovou st., tiež z Rejdovej.
Paličkovanej čipke sa aktívne, nielen teoreticky, ale aj prakticky, venuje od roku 1996. Od roku 2000 sa začala zaoberať technikou predkresľovania čipky. Zozbierala a nanovo vytvorila predlohy do knihy pod názvom Gemerská paličkovaná čipka, ktorá bola vydaná v roku 2002. Nachádza sa v nej 13 najznámejších gemerských vzorov používaných na okrajových čipkách a čepcoch.
Vo svojej tvorbe sa zameriava najmä na pletenie pásikovej paličkovanej čipky gemerského typu. Inšpiruje sa väčšími i menšími časťami tradičných čepcov a okrajových čipiek. Jednotlivé prvky – zväčša pásikové motívy so zákrutami – si vyberá a ukladá do nových kompozícií. Spája a kombinuje rôzne väzby a prvky. Využíva hladké plátenko, plátenko s okrajom z očiek, mriežku z retiazky, lístky, ploštičky, zúbky a pod. V jej tvorbe sa nachádza mnoho rastlinných motívov – kalichové kvety, vetvy, vejáriky, stonky. Kvetinové motívy sú umiestnené v mriežke z retiazok, tzv. riečičke. Niekedy je v kompozícii jeden hlavný kvetinový motív, inokedy ho po stranách dopĺňajú bočné kvetinové motívy. Pletie prevažne z bavlnených a ľanových nití. Okrem obrázkov v drevenom ráme, zhotovuje aj úžitkový textil v podobe podlhovastých prikrývok. Farebnosť je vo svetlých prírodných tónoch, pričom sa objavujú aj jemné farebné akcenty.
K jej portfóliu patria aj rekonštrukcie tradičných okrajových gemerských paličkovaných čipiek obradových textílií. Príkladom je projekt Od kolísky po hrob, v ktorom sa zaoberala rekonštrukciou kútnej plachty (v rokoch 2019 – 2020). Rekonštrukcia zahŕňa tradičnú gemerskú paličkovanú čipku, ktorá tvorila v tvare zúbkov okraj obradových textílií, a tradičnú gemerskú výrezovú výšivku. Cieľom projektu bolo zachovanie tradičných technologických postupov výroby a zdobenia kútnej plachty výšivkou a paličkovanou čipkou (na výšivke s motívom štylizovaných kohútov spolupracovala s Jarmilou Kalmanovou).
Od roku 2000 vedie Klub paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave. Snaží sa o propagáciu gemerskej čipky, pričom kladie dôraz na zachovávanie pôvodných predlôh a techník. Aktívne sa zúčastňuje na domácich i zahraničných výstavách, folklórnych podujatiach a festivaloch (Gemerský folklórny festival, Medzinárodný festival čipiek v Krakove, celoslovenské výstavy čipiek, prezentácia gemerskej paličkovanej čipky v Moskve, „Stále sme“ v Košiciach, Felvidéki kincsei a pod.).
V minulosti niekoľkokrát spolupracovala s ÚĽUV-om. V roku 2019 prednášala v priestoroch Regionálneho centra remesiel v Banskej Bystrici na tému Gemerská paličkovaná čipka. Jej odborné články boli publikované aj v časopise RUD (1/2006, 3/2006 a 4/2006). Zároveň je autorkou niekoľkých publikácií: Gemerský paličkovaný čepiec (Obzor Gemera, 1998), Za čipkárkou Ž. Vilímovou z Rejdovej (Múzejné noviny, 1990), Rejdová – centrum záujmu o paličkovanú čipku (Múzejné noviny, 1994), Gemerská paličkovaná čipka (Balneologický spravodajca Piešťany, 1997), Regionálne zvláštnosti gemerskej paličkovanej čipky (Etnologické noviny, 1998), Gemerská paličkovaná čipka – zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote (2007).