Príslušník starej bardejovskej hrnčiarskej rodiny, v poradí štrnásty a posledný jej predstaviteľ. Od svojho otca, ktorý bol posledným hrnčiarskym cechmajstrom v Bardejove, prevzal s výrobným odkazom starého remesla aj písomné a iné historické pamiatky vzťahujúce sa na minulosť hrnčiarstva v tomto meste. Aktívne vyrábal od roku 1915. Vo svojej vlastnej výrobe sa takmer neodklonil od tradičného rodinného sortimentu, jedine upravil...
Príslušník starej bardejovskej hrnčiarskej rodiny, v poradí štrnásty a posledný jej predstaviteľ. Od svojho otca, ktorý bol posledným hrnčiarskym cechmajstrom v Bardejove, prevzal s výrobným odkazom starého remesla aj písomné a iné historické pamiatky vzťahujúce sa na minulosť hrnčiarstva v tomto meste. Aktívne vyrábal od roku 1915. Vo svojej vlastnej výrobe sa takmer neodklonil od tradičného rodinného sortimentu, jedine upravil niektoré výrobky na súdobé použitie. Funkčne i ornamentálne novšie cesty predstavujú niektoré jeho vázy z obdobia od polovice 50. rokov minulého storočia.
Jeho hrnčiarsku tvorbu charakterizuje bohatá výzdoba dutých i plochých výrobkov. Na dutých výrobkoch sa ako ornamentálne prvky uplatnili najmä čiary a vlnovky, na misách a tanieroch vetvička jedličky a kvapka v rôznom zoskupení, ktoré sa vzájomne kombinujú s predošlými, v strede s maľovaným vtáčikom. Práve vtáčik, podľa chvosta rozlišovaný na páva alebo vrabca, bol charakteristický pre bardejovskú hrnčiarsku oblasť už v 17. storočí.
Ornamentálne prvky Frankovičových výrobkov sú drobné a husto pokrývajú plochu. Maľoval ich rožkom, jedine štylizovaný vtáčik na dne takmer každého taniera a misky je vyhotovený štetcom. Každý výrobok polieval engobami vo farbe bielej, svetlohnedej alebo tmavohnedej. Ornamentálna výzdoba pozostávala vždy z niekoľkých farieb, najčastejšie zo svetlohnedej, svetlozelenej, svetlomodrej a bielej, takže celkové ladenie malo pastelový nádych. Výrobky glazoval priehľadnou glazúrou a vypaľoval v poľnej peci na priamom ohni. Z toho vyplývajúce nerovnomerné zafarbenie dávalo každému jednému výrobku zvláštnu pôsobivosť.
Popri tvorbe úžitkového sortimentu sa po roku 1956, keď začal spoluprácu s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, púšťa na podnet výtvarníčky Dagmar Rosůlkovej aj do tvorby figurálnych diel, keďže odbyt klasickej hrnčiarskej produkcie sa v tých časoch znížil. Pri výrobe figurálnych dóz a svietnikov spájal techniky točenia a modelovania. Dodržiaval vertikálne smerovanie figúry, najmä na jednodielnych svietnikoch a plastikách ženských postáv, ale aj v dózach z dvoch častí, ktoré mali podobu medveďa alebo človiečika, ako on sám nazýval tradičnú postavu žida. K jeho figurálnej tvorbe radíme aj korpusy Krista vtláčané do formy. Pri výzdobe používal rovnakú techniku aj motívy ako na úžitkový riad a tá istá bola aj farebnosť, zväčša tmavohnedá a okrová. Bolo to dané tým, že väčšinu engob si vyrábal sám.
O svoje majstrovstvo sa ochotne podelil aj s inými keramikmi z okolia. V jeho šľapajach tak kráčali manželia Štefan a Elena Tomečkovci z osady Dubie pri Koprivnici, ako aj Tomáš Mihok z Kurimy.
Zdroj: -ps-: Šesťdesiatka hrnčiara Jána Frankoviča. In: Umění a řemesla. 1965, č. 6, s. LXVII; Mešša, M.: Odkaz figurálnej tvorby Jána Frankoviča. K životným výročiam hrnčiara. In. Remeslo, umenie, dizajn. 7, 2006, č. 2, str. 47 – 49.