Základom tvorby so slamou sa priučil ešte ako chlapec na hornej Nitre, v regióne, kde sa tento materiál tradične používal. Bežne sa plietlo zo slamy predovšetkým pri príležitosti dožinkových slávností a ďalších výročných sviatkov. Dodnes si pamätá na veľké dožinkové koše, ktoré sa mu napokon stali aj jednou z inšpirácií k tvorbe. K rozvíjaniu techník sa dostal v dospelosti, keď počas prázdnin v čase žatvy rád ukazoval vlastným deťom, čo sa zo slamy dá vyrobiť. Až začal postupne zo svojho okolia čoraz viac počúvať, nech sa s tým prezentuje aj verejne. A keďže v tých časoch bolo v ponuke predajní mnoho gýčových ozdôb (napr. z polystyrénu), odhodlal sa v posledný rok bývalého režimu zúčastniť vianočného jarmoku v Prievidzi. Tam ho hneď oslovili na spoluprácu pracovníci tamojšieho múzea a odvtedy tvorí zo slamy cielene. Keď začínal, neexistovala odborná literatúra o slame. Čerpal teda z vlastnej skúsenosti, pár námetov z pohľadníc a niečo aj od iných výrobcov, no tých už v tých časoch veľa nebolo (poznal sa s majstrom Jozefom Hupkom zo Serede, od ktorého pochytil niektoré vzory, nie však techniku, tú mali spoločnú). Aktívnu výrobu začal v roku 1989.
Ako chlapec začínal zalamovanou technikou (špirálovým pletením), odpozorovanou z tradičného prostredia. K ďalším technikám, ktoré dnes ovláda, sa dostal štúdiom ako samouk. Využíva pletenie zo slamy (popri spomínanom špirálovom pletení sa venuje aj zalamovanej plošnej technike, oravskej tradičnej technike a technike pletenia stúh) i jej žehlenie (karičky s vloženými aplikáciami z textilu alebo prírodnín, plošné vianočné ozdoby a rôzne typy vianočných retiazok), ako aj kombináciu pletenej a žehlenej slamy. Popri slamených ozdobách zhotovuje rozmernejšie dekorácie na rozličné výročné príležitosti (napr. na Vianoce, Veľkú noc, dožinky), ako aj kraslice oblepované slamou či zapletané v slame, čo je jeho vlastná autorská technika. Využíva prírodné sfarbenie slamy, hoci ako vyštudovaný chemik, ktorý pracoval v tejto oblasti po celý život, by s farbením nemal problém. No tak ako pri použitých technikách, aj vo farebnosti sa snaží rešpektovať tradičné postupy.
Vzorkovník, ktorý si systematicky vedie, obsahuje už viac než dvesto vzorov. Ako sám vraví, slama je preňho droga. Nepotrebuje vyrábať, ale robí to veľmi rád. Miluje čas, keď je žatva a dozrieva obilie. Pritom však celý život býva v paneláku a narodil sa a vyrastal v meste. Samotný zber slamy považuje za náročný, osobitne strihá každé stebielko. Vyrába najmä z ražnej slamy, nášho tradičného materiálu v tejto oblasti výroby, ale v poslednom čase nachádza aj kvalitnú pšenicu. Materiál najradšej zbiera pár týždňov pred žatvou, keď sú steblá ešte nenapadnuté plesňou, čo mu následne uľahčuje proces spracovania. Nemusí tak slamu síriť ani inak zbavovať plesne (bieliť vo vápne, v slanej vode či novodobo v pracích práškoch).
Zúčastňuje sa výstav, predvádzaní výroby i odborných podujatí u nás (v mieste bydliska a zopár krát do roka aj na veľkých remeselných jarmokoch) i vo svete (Česká republika, Taliansko, Švajčiarsko, Francúzsko), kde rád získava iné pohľady na tvorbu. Kolekcia jeho výrobkov sa nachádza aj v zbierkach Etnografického múzea v Paríži. Priťahujú ho aj iné tradičné výroby (košikárstvo, drotárstvo, šúpoliarstvo), rozhodol sa však venovať len slamienkarstvu, ale poriadne. Ako vraví, jeden život je na to, aby človek všetko stihol, veľmi krátky. Svoje znalosti dodnes rád odovzdáva v rámci remeselných kurzov ÚĽUV-u zameraných na výrobu slamených vianočných ozdôb. Kurzy robí aj pre školy a iné ustanovizne. Z rodiny by v jeho šľapajach mohla kráčať najstaršia dcéra, ktorá ovláda spomínané techniky – pri výrobe však zatiaľ namiesto slamy používa papier.

Okrem výroby ozdôb zo slamy sa sporadicky venuje aj výrobe slamou oblepovaných kraslíc.

V roku 2018 mu bol udelený titul majstra ľudovej umeleckej výroby v oblasti výroby slamených ozdôb.