Margaréta Hlbocká žije v obci Dolná Bzová, ale tvorí v Detve, kde má dielňu a firmu pod názvom Margaret – design. Tradičnému remeslu sa rozhodla venovať až v dospelosti, keď už jej starká, ktorá kroje celý život vyrábala, nemala dostatok síl a prestala sa tomu venovať. Videla v tomto smere zanikanie tradície, ktorá jej bola na dosah a cítila  nielen túžbu, ale i potrebu v tom pokračovať pre zachovanie tradície a remesla. Celé prázdniny  trávili pri starkých na lazoch v obci Látky. Sušilo sa seno, snovalo a tkalo, pomáhalo pri gazdovaní na poli, alebo dobytku. V zime bolo stále na ráme niečo napnuté na vyšívanie krivou ihlou, alebo sa strihal textil na tkanie pokrovcov. Tento laznícky spôsob života  jej zostal blízky dodnes a teší sa, že práve tu sa stretla s vyšívaním, háčkovaním, tkaním, šitím a pletením.V obci Málinec, kde bývali, sa dodržiavalo niekoľko tradícií: stavanie mája, Jánska vatra, Vianočné vystúpenie žiakov zo základnej školy, oslavy dňa matiek. Až neskôr sa založilo divadlo a malý súbor. Avšak viacerí starší občania si udržiavali nárečie a dialekt, ktoré jej dodnes rezonuje v ušiach a často aj ona rada komunikuje v tomto nárečí.Prvým učiteľom bola jej starká. Dnes na ňu s láskou, obdivom a pokorou spomína. Obdivovala  jej trpezlivosť a pokoj pri remesle – vyšívaní, či háčkovaní. Od kamarátok sa dozvedela  súvislosti medzi krojmi a orientáciu v regiónoch.

Ďalšie praktické a teoretické znalosti o výrobe, ktorej sa venuje, nadobudla od učiteliek na strednej škole – krajčírske práce a rozpoznávanie materiálov.  Strednú školu sa rozhodla študovať vo Zvolene v odbore modelár a návrhár odevov, kde ako prax mali krajčírske práce.  Od prvého ročníka  však chodila po škole do dielne šiť veci pre seba a ľudí v dedine. Od tretieho ročníka navštevovala krúžok šitia. Tu sa zdokonalila v krajčírskych prácach. Od základnej školy jej učaroval aj folklór a tak  postupne 18 rokov tancovala vo viacerých súboroch. Práve tu ju zaujala krása a rozmanitosť krojov. Prvýkrát  sa do veľkej opravy krojov pustila pred výročím súboru Poľana, nakoľko ich kroje boli vo veľmi zlom stave. Taktiež  pracovala 1 a pol roka vo firme PARTA, kde sa stretla s viacerými vecami pri výrobe krojov, do veľkej miery je však samouk.

S krojmi je spätá od detstva. Avšak, má pocit, že celé smerovanie v živote, viedlo k tejto práci. Sortiment sa vyprofiloval časom, keď začala opravovať prvé kroje do súboru. Následne ju už sami ďalší tanečníci oslovili, aby  im ušila košeľu, vyšila gety, ušila brusliak, …Pri jednotlivých výrobkoch používa  ručné a strojové šitie, ručné  vyšívanie viacerými technikami: krivá ihla, krížik, plná hladkovaná, výšivka cez riasy – na rance, rôzne druhy výrezu. Taktiež ručné zdobenie perličkami, korálkami, tvarovanie textilných kvietkov najmä na kroje z Novohradu. Veľmi si váži všetko, čo nám predkovia zanechali. Pri svojej práci sa snaží čerpať z čo najautentickejších materiálov a vzorov a dodržiavať či strihové, alebo zdobné prevedenie.

Odstupom času je jej výroba veľmi pestrá. Na základe dopytu okolia ju stále zákazníci oslovovali s inými požiadavkami a tak teraz vyrába kroje a krojové časti, etno-módu, vyšívaný bytový úžitkový textil, ale i veľa  oblečenia, či doplnkov z ľanu. V súčasnosti sa ľudovou umeleckou výrobou živí, svoju prácu miluje. Vždy, keď môže tvoriť, vyšívať a zdobiť, má neskutočný pocit naplnenia a radosti.