Margita Jurčovičová žije a tvorí v Pezinku, aktívna je od roku 1988. Vyrastala v prostredí, v ktorom sa neustále tvorilo s niťami – mama vyšívala pre Živenu a vyšívala aj jej sestra, a tak aj ona vedela už ako malá vyšívať i pliesť. Svoje znalosti využila v dospelom veku na výrobu pohľadníc a pulóvrov. Dodávala ich aj do časopisu Dorka, všetky museli byť originály.
Dlhodobo je zamestnaná ako špeciálna pedagogička v špeciálnej základnej škole a rôzne textilné techniky si môže odskúšať na hodinách pracovného vyučovania a výtvarnej výchovy so žiakmi. Baví ju skúšať nové, čím sa posúva aj vo vlastnej tvorbe. Na predávanie výrobkov ju presvedčila kolegyňa. A keďže ľudí oslovili, pri výrobe pre trh zostala dodnes, hoci jej tvorba je stále len v polohe záľuby.

K štýlovej čistote v tvorbe ju viedli rady redaktoriek časopisu Dorka, neskôr, keď začala s výrobou textilných bábik a zvieratiek pre ÚĽUV, aj usmernenia výtvarníčok ÚĽUV-u Janky Menkynovej a Evy Bachratej. Dodnes považuje za najlepšie svoje výrobky tie, ktoré prešli výtvarnou komisiou ÚĽUV-u. Z materiálov najradšej používa bavlnu a z nej tradičný český kanafas pre jeho stálofarebnosť a pevnosť, vďaka čomu si bábiky a zvieratká z neho zhotovené udržiavajú stály tvar. Keby mala vyrábať len podľa seba, používala by výhradne modrotlač a ľanové plátno. Hlavnými prijímateľmi sú však deti, preto siaha aj po farebne príťažlivejších látkach.
Svoje výrobky šije jednoducho, s minimom ozdôb, etalónom je pre ňu jednoduchosť. Musia sa dať prať, chytiť do ruky, nesmú byť pre deti nebezpečné. Vyrába predovšetkým koníky, mackov, jazvečíky, húsky, bábiky.

Ako sama vraví, nič by nedokázala, nebyť pochopenia manžela. V súčasnosti dokonca výhradne on vystrihuje všetky diely na budúce výrobky. A k tvorbe priviedla aj svoje deti – jedna dcéra paličkuje, maľuje na hodváb, vyrába náušničky z kože, pre druhú vytvorila chránené pracovisko a do pracovného procesu sa zapája aj syn.