Výrobe krojových klobúkov sa venuje spoločne s manželkou. Začali roku 1992 ako veľkoobchod s textilnými výrobkami slovenských a českých podnikov, využívajúc manželkine dlhoročné skúsenosti v oblasti tovaroznalectva a posúdenia kvality výrobkov.
Od roku 1993 sa datuje obchodná spolupráca Kovalíkovcov s klobučníckou firmou Tonak z moravského Nového Jičína, ktorá ich v priebehu času popri obchodnej činnosti priviedla aj k výrobe tohto odevného doplnku. Výroba sa ukázala ako žiadaná po rokoch podnikania, keď zákazníci z radov folkloristov začali prichádzať s prvými požiadavkami na iné ako konfekčné klobúky. V tejto fáze im pomohli nadštandardné vzťahy s firmou Tonak, ktorej výrobky Kovalíkovci dodnes distribuujú pre slovenský trh – vo výrobni im bolo umožnené získať informácie o technologických postupoch výroby klobúkov, spôsoboch ich tvarovania i navrhovania, ako aj postupoch pri výrobe foriem.
Výsledkom prvotného úsilia na tomto poli bola kolekcia krojových goralských klobúkov. „V začiatkoch nám medzi inými pomohla aj skúsená modistka z Bratislavy, ktorá nám ukázala tvarovanie dámskych klobúkov i myjavského klobúka a dokonca nám podarovala formu naň,“ približuje prenikanie do klobučníckej problematiky Peter Kovalík.
Postupne si zakúpili ďalšie dobové, historické formy, ktoré im poslúžili ako inšpirácia aj predloha na výrobu vlastných foriem. Forma je pre klobučníkov základom práce a časom sa ich zbierka na základe požiadaviek zákazníkov rozširovala. Pre konkrétny typ krojového klobúka navrhovali vždy celý veľkostný rad foriem, proporcionálne upravený. V súčasnosti vlastnia formy na viac ako dvadsať typov krojových klobúkov. Navyše, tým, že formy sú delené, po úprave postupov je možné vyrábať na nich násobne viac tvarov. Aj preto sú nové typy tradičných klobúkov, s ktorými ich oslovujú zákazníci, pre Kovalíkovcov vždy výzvou, na ktorú sa tešia. Na archívny výskum v múzeách či v literatúre, kde by získavali podnety, im totiž pri súčasnej intenzite výroby neostáva veľa času.
Výroba klobúkov je fyzicky náročná práca. Z toho dôvodu si jednotlivé etapy práce delia. Fyzicky náročnejšiu časť, teda tvarovanie polotovaru, naťahovanie na formu za vlhka a pri vysokej teplote vykonáva Peter Kovalík. Druhú fázu, teda obstrihávanie, šitie potnej pásky, obšívanie krempy (striešky), retiazkovanie a ďalšie úkony, ktorá je nemenej náročná a tiež vykonávaná ručne, realizuje manželka.
Na rozdiel od starých klobučníkov Kovalíkovci nepracujú s vlnou z oviec, ale s králičou srsťou. Klobúk z králičej srsti je ľahký a má krajší lesk. A navyše polotovary z králičej srsti, ktoré im vyrábajú na mieru v spomínanom moravskom klobučníckom podniku, sú lepšie tvarovateľné a klobúky z nich sa jednoduchšie udržiavajú aj zákazníkovi – nenasakujú toľko vodou a nevytvárajú hrudky. Jednotlivé polotovary na klobúky sú rôzne tužené prírodnou živicou, v závislosti od regiónu, z ktorého klobúk pochádza, i od želania konkrétneho zákazníka. Prírodná živica na rozdiel od iných aplikácií používaných na tuženie si zachováva svoje vlastnosti, lebo sa z materiálu nevyplavuje ani pri zmáčaní.
Na svojej práci oceňujú Kovalíkovci azda najviac kontakty a priateľstvá, ktoré za roky venované výrobe klobúkov nadviazali s množstvom ľudí. Svet folklorizmu a jeho reprezentantov z celého Slovenska je pre nich obohacujúci, a hoci aj v ňom v posledných rokoch badajú komercializáciu, stále v ňom cítia srdce a lásku ľudí k našej minulosti. O to viac ich teší, že môžu svojou trochou prispieť k jeho uchovávaniu.
Titul majstra ľudovej umeleckej výroby mu bol udelený roku 2014 za vysoko profesionálnu realizáciu krojových klobúkov z rôznych regiónov Slovenska.
(Zdroj: Mikolaj, Tomáš: Majstri nového milénia. Bratislava: ÚĽUV 2020)