K umeleckému spracovaniu dreva ho viedol otec, stolár, reštaurátor a hodinár, ktorý sa venoval aj rezbárstvu. Už ako chlapca ho zoznámil s rodinným priateľom majstrom Jozefom Lenhartom, a tak si mladý Igor na prahu rozhodovania o ďalšom stredoškolskom štúdiu celkom prirodzene vybral umeleckoremeselné spracovanie dreva na Strednom odbornom učilišti nábytkárskom v Pravenci. Mal na to všetky predpoklady – rád kreslil, modeloval, vyrezával. Navyše všetky činnosti mu šli od ruky a mal aj dobré náradie, ktoré si vedel už ako učeň a žiak perfektne nabrúsiť.
Profesionálne sa pustil do umeleckej práce s drevom roku 1998 hneď po návrate zo základnej vojenskej služby a odvtedy je jeho jediným zamestnaním. Živí ho umelecké stolárstvo a reštaurovanie starožitného nábytku a hodín. Vo svojej tvorbe však venuje priestor aj tradičnému pastierskemu umeniu (svorové črpáky, odlievaky a dózy, fujary, valašky), ako aj reliéfnym obrazom, sochám a tokáreným výrobkom, pri ktorých sa zdokonalil u ďalšieho prievidzského majstra ľudovej umeleckej výroby Juraja Leporisa. Zhotoviť vie taktiež tradičné mosadzné pracky a opasky a v poslednom čase skúša aj prácu s rohovinou, parožím a perleťou. Dokonale ovláda dávne techniky intarzie, inkrustácie, politúry i pozlacovania. Materiálov, z ktorých by ho zaujímalo tvoriť, je ešte viac, no ako sám priznáva, človek by na ich kvalitné zvládnutie potreboval viac životov. Aj preto ostáva verný predovšetkým tomu, čo už má odskúšané v praxi.
Hlavným kritériom pri ľudovej umeleckej výrobe je preňho zachovávanie odkazu Jozefa Lenharta, u ktorého sa jej priučil. Verne kopíruje jeho spôsob zdobenia, keďže sám majster Lenhart vychádzal ako reštaurátor a človek so vzťahom k histórii z prastarých tradičných vzorov, či už išlo o črpáky, fujary alebo opasky. A aj používanie svorového dreva, ktoré nachádza pri potulkách prírodou, prebral od neho. Pri rúčkach črpákov siaha zas po ovocných drevinách, pri dnách po mäkšom dreve (smreku, jedli, lipe, jelše, osike), niekedy však aj tvrdšom javore.
Popri remeselnom perfekcionizme, zdedenom po starých majstroch, kladie dôraz najmä na detail. Voľne sleduje rast a štruktúru dreva a prispôsobuje tomu tvar i vzhľad výrobku. Umne dokáže využívať aj moderné výrobné technológie, vždy je však preňho dôležitá výsledná estetická kvalita výrobku, ktorú možno dosiahnuť len ručnou prácou.
Roku 2011 výraznou mierou participoval (zhotovením architektonických prvkov) na tzv. Česko-slovenskom mechanickom betleheme v prihraničnej českej obci Horní Lideč. Pravidelne sa venuje realizácii rezbárskych tvorivých dielní pre deti aj dospelých, je pravidelným účastníkom významných remeselníckych festivalov u nás i v zahraničí a jeho diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach po celom svete. Popri samotnej remeselnej tvorbe, ktorá je inšpirovaná darmi a odkazom prírody, učí láske k tejto entite a hľadaniu hodnotných riešení pre život aj mladú generáciu Prievidžanov zo svojej pozície predsedu miestneho ochranárskeho združenia.