Keď mal štrnásť, rodičia mu kúpili prvú drumbľu. Desať rokov nato pridal ku hraniu na tomto nástroji aj jeho výrobu. Aktívny vo výrobe je od roku 1971. Ako sám hovorí, na drumbľu brnká, nie je muzikant, a aj vo výrobe sa len snaží priblížiť najlepším svetovým výrobcom. Napriek tomu je o jeho nástroje záujem aj v zahraničí (Nemecko, Francúzsko, Anglicko), kde sa predávajú v kamenných obchodoch i na internete. Teší ho, keď môže svoju drumbľu takto prezentovať ako slovenskú.

Drumble vyrába zväčša v ladení od C po G. Výtvarne ich v základe rieši ako hríbik, ktorý variuje, a v ponuke má až štyridsaťštyri rôznych druhov. Niektoré i v drevenom rámiku so štylizovaným zoomorfným motívom, pri ich výrobe sa inšpiroval publikáciami Ladislava Lenga. Na korpus kovových drumblí používa štvormilimetrový štvorhran, korpus drevených drumblí zhotovoval spočiatku z orecha, pár spravil aj z ebenu, no najzvučnejším drevom sa mu dnes zdá buk. Na lamelu pri oboch typoch drumblí využíva pružnú oceľovú pásku. Okrem hrania a výroby drumblí sa venuje aj ich zbieraniu, zvukovo najzaujímavejšie sa mu javia drumble ázijských národov.

Popri kove ho v počiatkoch jeho tvorby priťahovalo aj drevo. Vyrábal píšťalky, dlabané lyžičky, detské husličky, korýtkové husle, basu, pre ÚĽUV, s ktorým začal spolupracovať roku 1996, aj betlehemy i korpusy ukrižovaného, detské koníky, husárov, na podnet Janky Menkynovej aj soľničky. No ako sám vraví, dnes sa mu už nechce predierať húštinami a hľadať vhodné drevo, preto ostáva verný len drumbli.

Ďalšie informácie o výrobcovi nájdete v článku s názvom Drumbľa skromná i bohatá… od Petra Sobotu v RUD 4/2012.