Keď mal štrnásť, rodičia mu kúpili prvú drumbľu. Desať rokov nato pridal ku hraniu na tomto nástroji aj jeho výrobu. Ako sám hovorí, na drumbľu brnká, nie je muzikant, a aj vo výrobe sa len snaží priblížiť najlepším svetovým výrobcom. Napriek tomu je o jeho nástroje záujem aj v zahraničí (Nemecko, Francúzsko, Anglicko), kde sa predávajú v kamenných obchodoch i na internete. Teší ho, keď môže svoju drumbľu takto prezentovať ako slovenskú.
Drumble vyrába zväčša v ladení od C po G. Výtvarne ich v základe rieši ako hríbik, ktorý variuje, a v ponuke má až štyridsaťštyri rôznych druhov. Niektoré i v drevenom rámiku so štylizovaným zoomorfným motívom, pri ich výrobe sa inšpiroval publikáciami Ladislava Lenga. Na korpus kovových drumblí používa štvormilimetrový štvorhran, korpus drevených drumblí zhotovoval spočiatku z orecha, pár spravil aj z ebenu, no najzvučnejším drevom sa mu dnes zdá buk. Na lamelu pri oboch typoch drumblí využíva pružnú oceľovú pásku. Okrem hrania a výroby drumblí sa venuje aj ich zbieraniu, zvukovo najzaujímavejšie sa mu javia drumble ázijských národov.
Popri kove ho v počiatkoch jeho tvorby priťahovalo aj drevo. Vyrábal píšťalky, dlabané lyžičky, detské husličky, korýtkové husle, basu, pre ÚĽUV, s ktorým začal spolupracovať roku 1996, aj betlehemy i korpusy ukrižovaného, detské koníky, husárov, na podnet Janky Menkynovej aj soľničky. No ako sám vraví, dnes sa mu už nechce predierať húštinami a hľadať vhodné drevo, preto ostáva verný len drumbli. Zato však poctivo, dokladáme my.