Ako dieťa sa veľa venovala ručným prácam. Cez svoju babku, ktorá bola všestranne zručná, sa priučila háčkovaniu, vyšívaniu, pleteniu – a najmä trpezlivosti, ktorá je podľa jej slov pri týchto prácach hádam najpotrebnejšia. Babku videla prvý raz aj zdobiť kraslice – farbila ich čiernym tušom a žiletkou na ne vyškrabávala kvetinové motívy.
Príkladom jej šiel aj otec. Bol brúsičom v sklárňach v Lednických Rovniach a chcel, aby v tomto remesle pokračovala i jeho dcéra. Venoval jej dokonca brúsku, ale jej sa nepáčil ani zvuk, ktorý pri dotyku nástroja so sklom vznikal, ani chlad materiálu.
Počas materskej dovolenky sa v nej ozvala opätovná túžba po ručných prácach a akosi zákonite sa rozhodla pre vyškrabávané kraslice – po otcovi mala pracovný nástroj a po babke hlboko ukotvenú detskú spomienku.
Po prvých pokusoch, keď výduvky zafarbené tušom zdobila sklárskymi motívmi a ornamentmi, ktorým ju priučil otec, sa rozhodla predložiť svoju prácu na posúdenie v ÚĽUV-e. Prijala ju výtvarníčka Janka Menkynová, ktorá ocenila jej tvorivosť a invenčnosť a navrhla jej spoluprácu. Júlia Vlčková získala od výtvarníčky cenné informácie o farebnosti a technológii farbenia vajíčok, o tvorbe ornamentu i zákonitostiach v symetrii a z ÚĽUV-u odchádzala so vzorníkom vyškrabovaných kraslíc iných výrobkýň a s odporučením, aby vyskúšala rastlinný ornament.
„Zvládnuť rastlinné vzory bolo pre mňa náročnou školou a podobne ich aj správne umiestňovať na vajíčko,“ spomína dnes na prelomové obdobie svojej tvorby.
Vďaka cieľavedomosti a vytrvalosti, ktoré ju zdobia dodnes, sa však rýchlo vypracovala na majstrovskú úroveň a postupne sa pustila aj do ďalších námetov. Najprv zoomorfných (predovšetkým vtáky), neskôr figurálnych (ženy a muži v ľudovom odeve z rôznych regiónov) i architektonických (tradičné stavby), pri ktorých sa funkcia kraslice miestami mení z veľkonočnej na suvenírovú. Ďalšie inšpirácie hľadala a dodnes hľadá v tradičnej výšivke i vzorovaných tkaninách, oslovujú ju však aj vzory z paličkovanej čipky, ktoré kombinuje s ďalšími vzormi.
Jej majstrovstvo sa prejavuje aj v technike vyškrabovania – používa brúsky rôznej hrúbky a pracuje aj s intenzitou brúsenia. Dobre sa jej vyškrabáva na modrý, zelený a hnedý podklad, no používa aj žlté odtiene a na spestrenie aj červenú.
O svoje umenie sa rada delí na verejnosti. Chodieva po školách a škôlkach v okolí svojho bydliska, kde učí deti tradičným technikám zdobenia vajíčok, spoločne s manželom, ktorý učí pleteniu korbáčov.
Motiváciou do tvorby je pre ňu vymýšľanie nových vzorov a ornamentov, samozrejme, s rešpektovaním tradičných východísk, ktoré svojou tvorbou pomáha zachovávať.
Roku 2011 bola za svoju činnosť ocenená titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby v odvetví zdobenia kraslíc.
(Zdroj: Mikolaj, Tomáš: Majstri nového milénia. Bratislava: ÚĽUV 2020)