Elena Beňušová
Kováčstvo predstavovalo aj v minulosti na Orave významné remeslo. V tradičnej remeselnej kováčskej výrobe bolo najvýznamnejším spracovávaným kovom železo. Preto bola pre kováčstvo potrebná určitá špecializácia, a tak mali nové výrobky povolené vyrábať iba cechoví kováči v mestách. Kováčom na dedinách tak prináležali len podradnejšie práce, ktoré sa týkali prevažne opráv železného náradia. Ale kováči, úzko spojení s dedinským prostredím, spätým s poľnohospodárstvom, vo veľkom zhotovovali a opravovali poľnohospodárske náradie, kovania i železné okutia na dopravné prostriedky pre roľníkov, osobitne pre furmanov a hornooravských plátenníkov, ako aj nástroje pre remeselníkov. Zvlášť podkúvali ťažné zvieratá – kone a dobytok. Kováč Vladimír Janiga, rodák z Párnice, zužitkoval teoretické a praktické poznatky, ktoré získal od otca a prostredníctvom vlastného umeleckého prínosu dal kováčskemu remeslu iný rozmer.