Zuzana Bakičová

Vnútorné nastavenie lektorky tkania ťahá k prekonávaniu samej seba a k ustavičnému napredovaniu. Aj preto rada využila možnosť navštíviť cez program Erasmus+ tkáčky vo vojvodinskom Novom Sade, po čom túžila už dlhší čas. Ako výrobkyňu ju zaujímalo, či sú na odeve zachované aj tkané súčiastky (oplecká, zástery), keďže Slováci odchádzali v 18. storočí na Dolnú zem z obcí so živou tkáčskou tradíciou (Málinec, Kokava nad Rimavicou a iné).

Novosadské Udruženje tkalja, po slovensky Tkáčske združenie, vo svojom portfóliu na jednej strane tradičné srbské a na druhej strane moderné tkáčske techniky. Okrem tkanej ažúrky, ktorá je známa aj na Slovensku si osvojila okrem iného aj techniku, ktorú miestni nazývajú „klečanje“. Je podobná tapisérii, len má špecifickú väzbu, ktorú často používajú na tkané koberce, kabelky a obrazy. Z moderných techník, ktoré srbské združenie ponúka, sa priučila technike nazývanej summer & winter, krokbragd, doubleweave, a iné.

„Keďže moje hostiteľky boli Srbky, prvý deň sme sa rozprávali iba po anglicky. Postupne sme však začali pridávať aj srbské a slovenské slová a na konci pobytu sme už angličtinu vynechávali úplne. Tkáčska prax zbúrala jazykové bariéry a prepojila nás aj na úrovni priateľstva,“ uzatvára svoje spomienky na odborne i ľudsky obohacujúce chvíle v Srbsku Zuzana Bakičová.

O svoje poznatky z mobility sa Zuzana Bakičová podelila s lektorským zborom ÚĽUV počas prednášky spojenej s worskhopom v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Banskej Bystrici a počas workshopu v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Košiciach.