Výstavy vo vlastných galerijných priestoroch a výstavy určené pre zahraničie predstavujú stálu kultúrno-propagačnú činnosť ÚĽUV už šesť desaťročí. Viaceré z podujatí ÚĽUV majú opakujúci sa charakter. Už po dvadsať rokov organizujeme v Bratislave festival tradičných remesiel a ľudových výrob Dni majstrov ÚĽUV. V dvojročnom rytme sa striedajú súťaže, vypisované ÚĽUV-om pre mladých profesionálnych dizajnérov a pre žiakov základných škôl a ZUŠ.
Pôvodne sa modrotlač ako úprava textilných látok využívala v meštianskom odeve, ale keď ju neskôr vytlačili manufaktúrne a továrenské vzorované kartúny, modrotlačiari sa začali orientovať na vidiek. V prvej polovici 19. storočia bola modrotlač materiálom používaným v ľudovom odeve a interiéri, čo viedlo k značnému rozšíreniu modrotlačiarskeho remesla.
Práce na výstavu boli zhromaždené z osobných archívov autora, zo súkromných zbierok, zo zbierok Stredoslovenského múzea, Podpolianského múzea, Horehronského múzea, Ponitrianskeho múzea, zo zbierok SNM, SNG a ďalších verejných zbierok.
Súčasná džbánkarská produkcia zo západného Slovenska – návraty k tradičným vzorom a nové autorské spracovania majoliky. Práce na výstavu boli zhromaždené z osobných archívov autorov, zo zbierok Malokarpatského múzea v Pezinku, Slovenskej ľudovej majoliky Modra, Múzea Ľ. Štúra – SNM Modra a z dokumentačných zbierok ÚĽUV.
Od 26. februára do 16. mája 2009 vystavuje v Galérii ÚĽUV v Bratislave svoje rozmerné aj komorné sochárske diela Vladimír Morávek – výrazná osobnosť súčasného rezbárstva. Morávek začínal pred 30 rokmi tesať do dreva ako samouk. K výtvarnému umeniu mal však vždy blízko.
Ing. Ján Krajčí (nar. v Štiavnických Baniach), predtým výskumný pracovník košických železiarní, dnes 65-ročný insitný rezbár, vyrezáva už od mladých rokov sochy a sošky blízke svojim výrazom ľudovému sochárstvu. Poučenie Krajči čerpal nielen u ľudových umelcov, ale aj v odbornej literatúre.
Historické aj súčasné podoby hrnčiarskeho umenia na Slovensku so zameraním na juhozápadný región Slovenska. Exponáty zo zbierok ÚĽUV, zo zbierok Vlastivedného múzea v Galante a zo súkromných zbierok.
Výstava je prehliadkou tvorby textilných návrhov Otílie Kopeckej – výtvarníčky, ktorá pracovala v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave viac ako tridsať rokov. Jej odborný záujem sa dlhodobo zameriaval na experimenty s motívmi ľudovej výšivky.
Majstrovské diela drotárstva z dielní súčasných výrobcov a diela profesionálnych výtvarníkov a dizajnérov zo Slovenska, ktorí čerpali inšpiráciu aj technologické poučenie v odkaze drotárskeho remesla. Drôt v súčasnosti nachádza rovnocenné uplatnenie tak v tradičnej ľudovej výrobe, ako aj v umeleckom remesle, dizajne a výtvarnom umení.
4. ročník celoslovenskej súťaže dizajnu orientovaného na remeslo. Oficiálne vyhlásenie výsledkov súťaže vypísanej Ústredím ľudovej umeleckej výroby v Bratislave a otvorenie výstavy ocenených prác sa uskutočnilo 7. 11. 2006 o 17.00 hod. v Galérii ÚĽUV.
Pre Petra Zoričáka, profesionálneho historika, archivára, ktorý sa k svojej profesii dopracoval cez lásku k histórii a štúdiom na Filozofickej fakulte Univerzity J. E. Purkyně v Olomouci, sa stala výtvarná rezbárska tvorba celoživotným koníčkom.
Oľga Koreňová – textilná výtvarníčka, absolventka Strednej priemyselnej školy textilnej v Ružomberku, dlhoročná pracovníčka ÚĽUV-u, a Stanislav Koreň – absolvent Školy umeleckého priemyslu v Bratislave, niekoľko rokov pracoval v ÚĽUV-e ako vedúci výtvarník.
Martinský rodák Ing. arch. Michal Škrovina patrí k výrazným predstaviteľom insitnej maľby na skle. Obrázky z jeho autorskej dielne majú taký výrazný autorský rukopis a tiež svojské námety, že sú jednoducho nezameniteľné. Vyžarujú pohodu, pokoj a radosť zo života.
Vianočné maľby zo stredoslovenských banských miest. Pomerne málo známou, ale zaujímavou časťou slovenského ľudového umenia sú maľované salaše. Sú to ľudové maľby na papieri i na plátne z druhej polovice 19. storočia a z prvej polovice 20. storočia.
Už po tretí krát od roku 2000 je ÚĽUV vypisovateľom celoštátnej súťaže pôvodného domáceho dizajnu orientovaného na remeslo. Súťaž Kruhy na vode, organizovaná každý druhý rok, si kladie za cieľ udržiavať záujem súčasných tvorcov o odkaz tradičných remesiel ako zdroj inšpirácie a poučenia.
V čipkárskej výrobe nadviazal ÚĽUV na bohaté tradície čipkárstva v jednotlivých oblastiach Slovenska (banícka čipka na strednom Slovensku v okolí Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice a Kremnice a na východnom Slovensku v okolí Prešova, roľnícka čipka, ktorá dominovala na západnom Slovensku v okolí Bratislavy, Senice, Piešťan, v Gemeri a na Spiši).
