Výstavy vo vlastných galerijných priestoroch a výstavy určené pre zahraničie predstavujú stálu kultúrno-propagačnú činnosť ÚĽUV už šesť desaťročí. Viaceré z podujatí ÚĽUV majú opakujúci sa charakter. Už po dvadsať rokov organizujeme v Bratislave festival tradičných remesiel a ľudových výrob Dni majstrov ÚĽUV. V dvojročnom rytme sa striedajú súťaže, vypisované ÚĽUV-om pre mladých profesionálnych dizajnérov a pre žiakov základných škôl a ZUŠ.
Výstava Kohútik jarabý je reinštaláciou projektu, ktorý vnikol v žilinskom Považskom múzeu pri príležitosti 70. výročia vzniku. Múzeum vyzvalo súčasných remeselníkov pracujúcich s drôtom, aby po svojom spracovali motív kohúta, ktorý patril medzi prvé zbierkové predmety Múzea vôbec.
Zuzana Vaňousová, príslušníčka rozvetvenej rodiny Krónerovcov, sa v tomto roku dožíva významného životného jubilea. Rodáčka z Kysúc, ktorá si v júli pripomenie 90. narodeniny, si vypracovala osobitý štýl, prostredníctvom ktorého sa desaťročia prihovára tým, ktorí majú radi jej krajinky.
Galéria Ústredia ľudovej umeleckej výroby ponúkne počas letných mesiacov prierez tvorbou Zuzany Vaňousovej. Výstava pod názvom Maľované pesničky priblíži na Slovensku málo rozšírenú techniku maľby na sklo.
Od 10. mája do 9. júna budú môcť návštevníci bratislavskej Galérie ÚĽUV obdivovať výtvarné práce tretieho ročníka súťažnej prehliadky V krajine remesiel. Do súťažnej prehliadky sa v tomto ročníku prihlásilo spolu 480 prác z celého Slovenska.
Rastislav Haronik je verejnosti známy aj ako vášnivý zberateľ predmetov ľudového umeleckého remesla. Po desaťročia dopĺňa zbierku výnimočných tradičných umeleckoremeselných predmetov, ktorej dal napokon formu domáceho múzea.
Tohtoročný výstavný cyklus Galérie Ústredia ľudovej umeleckej výroby otvorí pozoruhodná osobnosť Rastislava Haronika. Keramikár, reštaurátor, zberateľ a osvetový pracovník sa už desaťročia angažuje v oblasti záchrany ľudovej umeleckej výroby.
Návštevníci Galérie Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Tatranskej Lomnici budú príležitosť spoznať netradičnú prácu s kovom v podaní Stanislava Mikovčáka. Milovník hôr a aktívny horolezec, Stanislav Mikovčák, sa ako umelec venuje výtvarným kompozíciám, ktorých základ tvorí kov, v kombinácii s drevom, sklom alebo iným materiálom.
Pôvodne sa modrotlač ako úprava textilných látok využívala v meštianskom odeve, ale keď ju neskôr vytlačili manufaktúrne a továrenské vzorované kartúny, modrotlačiari sa začali orientovať na vidiek. V prvej polovici 19. storočia bola modrotlač materiálom používaným v ľudovom odeve a interiéri, čo viedlo k značnému rozšíreniu modrotlačiarskeho remesla.
Práce na výstavu boli zhromaždené z osobných archívov autora, zo súkromných zbierok, zo zbierok Stredoslovenského múzea, Podpolianského múzea, Horehronského múzea, Ponitrianskeho múzea, zo zbierok SNM, SNG a ďalších verejných zbierok.
Súčasná džbánkarská produkcia zo západného Slovenska – návraty k tradičným vzorom a nové autorské spracovania majoliky. Práce na výstavu boli zhromaždené z osobných archívov autorov, zo zbierok Malokarpatského múzea v Pezinku, Slovenskej ľudovej majoliky Modra, Múzea Ľ. Štúra – SNM Modra a z dokumentačných zbierok ÚĽUV.
Od 26. februára do 16. mája 2009 vystavuje v Galérii ÚĽUV v Bratislave svoje rozmerné aj komorné sochárske diela Vladimír Morávek – výrazná osobnosť súčasného rezbárstva. Morávek začínal pred 30 rokmi tesať do dreva ako samouk. K výtvarnému umeniu mal však vždy blízko.
Ing. Ján Krajčí (nar. v Štiavnických Baniach), predtým výskumný pracovník košických železiarní, dnes 65-ročný insitný rezbár, vyrezáva už od mladých rokov sochy a sošky blízke svojim výrazom ľudovému sochárstvu. Poučenie Krajči čerpal nielen u ľudových umelcov, ale aj v odbornej literatúre.
Historické aj súčasné podoby hrnčiarskeho umenia na Slovensku so zameraním na juhozápadný región Slovenska. Exponáty zo zbierok ÚĽUV, zo zbierok Vlastivedného múzea v Galante a zo súkromných zbierok.
Výstava je prehliadkou tvorby textilných návrhov Otílie Kopeckej – výtvarníčky, ktorá pracovala v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave viac ako tridsať rokov. Jej odborný záujem sa dlhodobo zameriaval na experimenty s motívmi ľudovej výšivky.
Majstrovské diela drotárstva z dielní súčasných výrobcov a diela profesionálnych výtvarníkov a dizajnérov zo Slovenska, ktorí čerpali inšpiráciu aj technologické poučenie v odkaze drotárskeho remesla. Drôt v súčasnosti nachádza rovnocenné uplatnenie tak v tradičnej ľudovej výrobe, ako aj v umeleckom remesle, dizajne a výtvarnom umení.
