Výstavy vo vlastných galerijných priestoroch a výstavy určené pre zahraničie predstavujú stálu kultúrno-propagačnú činnosť ÚĽUV už šesť desaťročí. Viaceré z podujatí ÚĽUV majú opakujúci sa charakter. Už po dvadsať rokov organizujeme v Bratislave festival tradičných remesiel a ľudových výrob Dni majstrov ÚĽUV. V dvojročnom rytme sa striedajú súťaže, vypisované ÚĽUV-om pre mladých profesionálnych dizajnérov a pre žiakov základných škôl a ZUŠ.
Výstava Koníčky je venovaná koníkovi ako motívu, ktorého využitie má v našej spoločnosti stáročnú tradíciu v mnohorakých materiáloch. Predstavuje jeho transformujúcu sa podobu od dostupných historických dokladov cez obdobie tvorivosti pod značkou úľuv až po jeho súčasné znázornenie v dizajne.
Ústredie ľudovej umeleckej výroby sprístupní od 6. 3. 2018 v Galérii a predajni ÚĽUV v Tatranskej Lomnici výstavu Majstri svojho remesla I. Návštevníkom predstaví tvorbu prvých troch talentovaných výrobcov, ktorí získali titul majster ľudovej umeleckej výroby za rok 2017.
O tradičné ľudové remeslá je stále záujem aj medzi tými najmenšími. Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) to dokazuje výstavou V krajine remesiel 2017. Výstava prezentuje práce zručných detí od 8 do 15 rokov, ktoré sa zapojili do celoslovenskej súťaže s rovnomenným názvom V krajine remesiel.
Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) prináša do metropoly východného Slovenska úspešnú výstavu pod názvom Vlnenie. Návštevníkom sa v hlavnej úlohe predstaví vlna ako unikátny materiál na praktické aj estetické využitie. Cez interiérové doplnky či odevné súčiastky výstava poodhalí rôzne techniky spracovania vlny.
Autorská výstava „Vždy príde večer... a po ňom ráno“ Vivien Babicovej je dôkazom toho, že tradície sú nevyčerpateľnou studnicou podnetov pre dnešnú módnu tvorbu. Vivien Babicová upozornila na seba v súťaži Kruhy na vode 2016. Jej aktuálna kolekcia predstavuje cestu v čase – prenos estetiky dobových smútočných krojov do súčasných street stylových tendencií.
Pôvodne sa modrotlač ako úprava textilných látok využívala v meštianskom odeve, ale keď ju neskôr vytlačili manufaktúrne a továrenské vzorované kartúny, modrotlačiari sa začali orientovať na vidiek. V prvej polovici 19. storočia bola modrotlač materiálom používaným v ľudovom odeve a interiéri, čo viedlo k značnému rozšíreniu modrotlačiarskeho remesla.
Práce na výstavu boli zhromaždené z osobných archívov autora, zo súkromných zbierok, zo zbierok Stredoslovenského múzea, Podpolianského múzea, Horehronského múzea, Ponitrianskeho múzea, zo zbierok SNM, SNG a ďalších verejných zbierok.
Súčasná džbánkarská produkcia zo západného Slovenska – návraty k tradičným vzorom a nové autorské spracovania majoliky. Práce na výstavu boli zhromaždené z osobných archívov autorov, zo zbierok Malokarpatského múzea v Pezinku, Slovenskej ľudovej majoliky Modra, Múzea Ľ. Štúra – SNM Modra a z dokumentačných zbierok ÚĽUV.
Od 26. februára do 16. mája 2009 vystavuje v Galérii ÚĽUV v Bratislave svoje rozmerné aj komorné sochárske diela Vladimír Morávek – výrazná osobnosť súčasného rezbárstva. Morávek začínal pred 30 rokmi tesať do dreva ako samouk. K výtvarnému umeniu mal však vždy blízko.
Ing. Ján Krajčí (nar. v Štiavnických Baniach), predtým výskumný pracovník košických železiarní, dnes 65-ročný insitný rezbár, vyrezáva už od mladých rokov sochy a sošky blízke svojim výrazom ľudovému sochárstvu. Poučenie Krajči čerpal nielen u ľudových umelcov, ale aj v odbornej literatúre.
Historické aj súčasné podoby hrnčiarskeho umenia na Slovensku so zameraním na juhozápadný región Slovenska. Exponáty zo zbierok ÚĽUV, zo zbierok Vlastivedného múzea v Galante a zo súkromných zbierok.
Výstava je prehliadkou tvorby textilných návrhov Otílie Kopeckej – výtvarníčky, ktorá pracovala v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave viac ako tridsať rokov. Jej odborný záujem sa dlhodobo zameriaval na experimenty s motívmi ľudovej výšivky.
Majstrovské diela drotárstva z dielní súčasných výrobcov a diela profesionálnych výtvarníkov a dizajnérov zo Slovenska, ktorí čerpali inšpiráciu aj technologické poučenie v odkaze drotárskeho remesla. Drôt v súčasnosti nachádza rovnocenné uplatnenie tak v tradičnej ľudovej výrobe, ako aj v umeleckom remesle, dizajne a výtvarnom umení.
