Šťastné a medové

Medovníky sú obľúbenou sladkou pochúťkou malých i veľkých naprieč stáročiami. V predajniach ÚĽUV-u tvoria súčasť sortimentu nielen medovníky zdobené cukrovou polevou, ale aj vtláčané, ukotvené vo zvykosloví minulosti. A hoci všetky tradičné remeslá v sebe nesú typickú a nezameniteľnú vôňu, medovnikárstvo je vďaka použitiu zaužívaných ingrediencií azda najvoňavejším. Výstava Šťastné a medové približuje tvorbu vybraných súčasníkov, pre ktorých sa medovnikárstvo stalo obživou. V Galérii a predajni ÚĽUV v Tatranskej Lomnici môžete v termíne od 9. novembra 2024 do 31. januára 2025 obdivovať majstrovstvo Tatiany Pavlovičovej z Osuského (okres Senica), ktorá do cesta pridáva vlastný med a medovníčky zdobí bielym cukrovým dekórom; Janky a Petra Girgoškovcov zo Smrečnian (okres Liptovský Mikuláš), ktorí námety od tradičných až po aktuálne prispôsobujú príležitosti. V rodine manželov Ivana a Jarmily Klučiarovcov z Topoľčianok (okres Zlaté Moravce) má medovnikárstvo hlboké korene. Ľuba Lomnická z Diviak nad Nitricou (okres Prievidza) na základe vlastnej fantázie voľne rozvíja tradičnú slovenskú ornamentiku známu napríklad aj z výšiviek. Vtláčané medovníky a ich výrobu na výstave reprezentuje Jozef Hrbatý z Modry (okres Pezinok) – aj vďaka nemu výroba medovníkov vtláčaných do foriem na Slovensku stále žije.

Názov výstavy: Šťastné a medové
Miesto: Galéria a predajňa ÚĽUV, Tatranská Lomnica 14036, 059 60 Tatranská Lomnica
Trvanie predajnej výstavy: 9. 11. 2024 – 31. 1. 2025
Otváracie hodiny: utorok až sobota | 9.00 – 17.00 hod.

Medovnikárstvo je špecializované potravinárske remeslo zamerané na výrobu sladkého pečiva nazývaného medovník alebo perník. Medovníky boli známe už v starovekom svete, do Európy sa dostali v 14. storočí v dôsledku križiackych výprav do arabského sveta, odkiaľ spolu s receptom boli prinesené aj potrebné koreniny. Až do 19. storočia boli medovníky vtláčané do foriem z trvácneho hruškového dreva, zhotovovaných precíznou inverznou rezbou. Formy v tvare srdca, koníka, husára či bábiky mali veľkú hodnotu a v rámci medovnikárskych rodín sa dedili z generácie na generáciu. V druhej polovici 19. storočia sa objavujú prvé plechové formy, ktorými sa cesto vykrajovalo a po upečení zdobilo cukrovou polevou a lepením farebných obrázkov.

Medovníky sa odlišujú zložením, chuťou, tvarmi, spôsobom zdobenia, ale aj účelom použitia. V minulosti slúžili aj na obradové účely, ako liečivo, prípadne na záchranu biednych v čase hladomoru. Keď sa stali výrobkom remeselných medovnikárov, ich produkcia a predaj na trhoch vzrástli a úmerne s tým aj ich rozmanitosť. Medovník je obľúbený aj v súčasnosti, a to celoročne, nielen v čase Vianoc.

Tatiana Pavlovičová
Pečeniu medovníkov sa venuje už od strednej školy, keď ich piekla a zdobila najmä pre seba. V tom čase v jej sortimente prevažovali trojrozmerné výrobky, ktorých časti si predkresľovala. Posledných desať rokov sa medovníkom, ktoré dnes ľudia poznajú ako Medovníčky od Táničky, venuje naplno. Do cesta používa vlastný med, keďže s manželom, ktorý jej s medovníkmi pomáha po celý rok, sú včelári. Kvetový med dáva medovníkom peknú farbu. Povrchovo ich najradšej zdobí bielou polevou, ale používa aj iné techniky. V duchu súčasného stravovania pečie aj špaldové a bezlepkové medovníky. Svoje vedomosti rada odovzdáva na kurzoch zdobenia medovníkov a je tiež organizátorkou stretnutia medovnikárov.

Janka Girgošková  a Peter Girgoško
Ako manželia radi hovoria, Peter dáva rodinným medovníkom chuť, Janka zas krásu. Sú samoukmi, odchovanými metódou pokusu a omylu. Recept na cesto pochádza ešte od Jankinej starej mamy. Obsahuje hladkú múku, med, práškový cukor, rastlinný tuk, vajcia, sódu bikarbónu, škoricu, perníkové korenie a štipku soli. Cukrová poleva je zas z práškového cukru, bielka a trošky kukuričného škrobu. Janka Girgošková používa zväčša bielu, neprifarbovanú polevu, ktorá jej najviac konvenuje. Pri zdobení siaha po vzoroch z tradičnej kultúry (predovšetkým paličkovanej čipky), v čom ju v začiatkoch spolupráce s ÚĽUV-om usmernila niekdajšia výtvarníčka ÚĽUV-u Janka Menkynová.

Jarmila Klučiarová a Ivan Klučiar
Manželia Klučiarovci sa výrobou medovníkov živia už viac ako dvadsať rokov. Ako viacerí iní Slováci, aj oni piekli a zdobili medovníky vždy v predvianočnom čase spolu s malými deťmi. Širšej rodine sa medovníčky páčili, čo ich povzbudilo a postupne okruh odberateľov rozširovali, hoci ešte stále nebola ich hlavnou pracovnou činnosťou. Prácu na medovníkoch si striktne nedelia, aby sa príliš neviazali, dbajú však na fázovanie výroby medzi seba, aby urýchľovali procesy. Takto napríklad pri zdobení Ivan Klučiar, majster ľudovej umeleckej výroby, často vytvára základnú mriežku a manželka Jarmila dotvára vzor. Vzory na vykrajovacie formičky navrhuje Ivan Klučiar sám. Na zdobenie používajú výlučne bielu, neprifarbovanú polevu – aby zachovali prírodný charakter medovníkov a uspokojili aj svoje estetické cítenie.

Ľuba Lomnická
Medovnikárskemu remeslu sa priučila vo svojej rodine, keď od roku 2000 pokračuje v rodinnej tradícii výroby medovníkov. Jej mama Margita Nemčeková patrila medzi najzručnejšie medovnikárky na hornej Nitre a po nej zdedila majstrovstvo v zdobení medovníkov jemnou bielou linkou. Pri zdobení na základe vlastnej fantázie voľne rozvíja tradičnú slovenskú ornamentiku známu napríklad aj z výšiviek. Na výrobu cesta používa tradične med, múku, cukor, vajíčka, vodu a perníkové korenie, zveľaďujúc už štyridsaťročný rodinný recept. Polevu z bielka a práškového cukru nanáša na medovníky jednoduchým kornútikom.

Jozef Hrbatý
Jozef Hrbatý so zamestnancami svojej medovnikárskej firmy vyrába okrem vykrajovaných medovníkov aj tradičné vtláčané do drevených foriem z hruškového dreva. Tieto medovníky sa na rozdiel od vykrajovaných nezdobia cukrovou polevou, ich výzdobným prvkom je samotný reliéfny vzor odtlačený z formy. Tlačené medovníky majú aj iné zloženie cesta, ktoré závisí predovšetkým od pomeru múky a medu. Dôkladne premiesené cesto sa necháva odležať niekoľko dní a následne sa vtláča do formy tak, aby sa doň dokonale odtlačil každý detail z formy. Sortimentne v skladbe medovníkov firmy pána Hrbatého prevládajú vianočné a veľkonočné motívy.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby je štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry SR.