Mladosť a študentské roky prežila v Banskej Bystrici. Textilným technikám sa venovala už od detstva pod vplyvom jednak rodinného prostredia – mama šila a háčkovala, jednak vrstovníčok, keď spoločne trávievali na dvore celé dni s bábikami a šili im šaty. A v škole sa v rámci ručných prác naučila vyšívať rôznymi technikami a stehmi a doma vytvárala populárne vyšívané kuchynské nástenky. A hoci napokon vyštudovala stavebnú priemyslovku a pracovala ako stavebná technička, záľube z detstva ostala verná.

Po vydaji začala žiť v Bratislave. Roku 1990 si všimla v novinách inzerát na víkendový kurz šitia textilných bábik v ÚĽUV-e. Prihlásila sa a forma kurzu ju zaujala do tej miery, že v ÚĽUV-e sa následne zúčastnila aj mnohých ďalších kurzov textilných techník (zápästková technika, vyšívanie krivou ihlou, gatry, tkanie na krosnách, batika).

Roku 1996 dokonca začala s ÚĽUV-om spolupracovať ako vyšívačka v oddelení módnej tvorby. Svojím vkladom prispela k zhotoveniu mnohých modelov kostýmov, pelerín či blúzok. Našívala aplikácie, vyšívala hodvábom, vlnou, vyrábala šnúry z vlnenej a bavlnenej priadze, paličkovala, vyšívala obrúsky s motívom čatajských vzorov, zhotovovala ľanové a konopné tašky so šnurovaným ornamentom. Pre oddelenie krojovej výroby ÚĽUV-u zas vyšívala súčiastky tradičného odevu a spolupracovala aj s folklórnym súborom Lúčnica.

Veľmi dobrý vzťah mala s hlavnou výtvarníčkou ÚĽUV-u Jankou Menkynovou, ktorá ju roku 2003 oslovila na zhotovenie textilného koníka, ktorého model sa v ÚĽUV-e prestal vyrábať a jeho výrobu bolo potrebné obnoviť. Tu možno datovať jej príklon k výrobe textilných zvieratiek a bábik, ktorá jej prirástla k srdcu a dnes tvorí gro jej tvorivej činnosti.

Pri výrobe používa výlučne bavlnené látky bežne dostupné na trhu a rada tvorí aj z modrotlače. Dôležitá je hustota plátna, aby výrobok po naplnení dutým vláknom dobre držal tvar a nevytŕčala z neho výplň. A tiež strih, ktorý sa mnohokrát musí prispôsobiť vlastnostiam látky. Pri práci postupuje systematicky. Na tkaninu si nakreslí viacero zvieratiek či bábik, vystrihne ich v pásoch a na kruhovom ráme im vyšije očká alebo ďalšie charakteristické prvky. Až takto upravené ich vystrihuje po obvode, vyžehlí a obšije z vnútornej strany. Po prevrátení látky vypĺňa výrobok dutým vláknom a zašije otvor.

Zvieratká a bábiky vytvára aj podľa obdobia či nálady. Výrobe textilných zvieratiek a bábik sa ako samostatná výrobkyňa naplno venuje od roku 2008, pracujúc podľa vlastných návrhov, strihov a nápadov. Ako konštatuje, v dôchodkovom veku začala mať na svoju záľubu dosť času. Textil je jej život, vo voľnom čase sa venuje aj paličkovanej čipke v petržalskom klube Okolok či ďalším textilným technikám v klube Vretienko, ktorý zastrešuje Regionálne centrum remesiel ÚĽUV Bratislava. V ÚĽUV-e pôsobí aj ako lektorka kurzov pre dospelých (výšivka krivou ihlou) i pre deti (Prázdniny s remeslom), učiac mladú generáciu láske k textilným technikám. A svoje znalosti odovzdáva aj v rodine, keď sa v maminých šľapajach poberajú aj dve z jej troch dcér.

Zdroj: Mikolaj, Tomáš: Majstri nového milénia [online]. Bratislava: Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2020 [cit. 2024-05-29]. Dostupné na: https://uluv.sk/kniznica/digitalna-kniznica/.

Titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby bola poctená roku 2016.