Guby sa v Klenovci – niekdajšom súkenníckom stredisku – začali vyrábať roku 1958. Výrobu inicioval ÚĽUV po záchrannom výskume, ktorý vykonala v Jelšave dlhoročná pracovníčka ústredia Ema Marková. Stroje na česanie vlny sa do Klenovca buď doviezli z neďalekej Ratkovej, kde kedysi pracovali gubári, alebo si ich klenovskí majstri vyrobili sami. Vlna sa prala v práčovni vlny, ktorú dal vybudovať ÚĽUV pod priehradou pri rieke Rimave, a následne česala na štyroch strojoch, ktoré mali vo vlastníctve staré gubárske rodiny. Samotné výrobky sa zhotovovali v domácnostiach jednotlivých gubárov a hotové sa váľali opäť vo veľkých dubových kadiach v práčovni. V čase najväčšieho rozmachu gubárstva v 60. – 90. rokoch 20. storočia, keď guby tvorili významný vývozný artikel ÚĽUV-u (do Nemecka, Veľkej Británie, Čiech), vyrábalo v Klenovci guby takmer štyridsať výrobcov. Na objednávku sa vyrábalo každý mesiac určené množstvo výrobkov, ktoré sa zhromažďovali u faktora. Tento stav pretrval zhruba do roku 2000, keď jednak začal ustávať záujem ÚĽUV-u o gubárske výrobky, jednak medzi gubármi nedošlo ku generačnej výmene a bolo čoraz menej výrobcov. A tak sa výroba postupne obmedzovala.

V tomto prostredí vyrastal a žije majster ľudovej umeleckej výroby Ján Fotta. Ku gubám pričuchol už ako malý chlapec, pretože býval naproti gubárskemu majstrovi Jozefovi Papovi. Veľmi sa mu páčilo, keď vešal na záhradu sušiť hotové výrobky, a tak sa začal okolo neho trošku viac krútiť. A neskôr v dospelosti ho oslovil, či by sa mohol pri ňom do výroby gúb zaučiť. Po roku si sám spravil železný tkáčsky stav na základe toho, ktorý videl u Jozefa Papa, a pomaly začal skúšať vyrábať guby sám. A keď mu výtvarná komisia ÚĽUV-u roku 1979 schválila dodané výrobky, nič nestálo v ceste pravidelnej výrobe.
Patril k málu výrobcov, ktorí robili na krosnách širokých až 150 cm. Vyrábal predovšetkým okrúhle guby, o ktoré bol v tých časoch veľký záujem. Časom si sám zhotovil aj ďalšie stavy, gubárstvo bolo preňho jednoducho koníčkom. Sám si snoval a dodnes aj snová osnovu, zakladať mu ju pomáha manželka. Vyrábal zhruba 20 metrov štvorcových mesačne, čím si slušne privyrobil k platu z oficiálneho zamestnania, a aj dnes dodáva do ÚĽUV-u zhruba v tomto objeme každé dva mesiace.

V časoch, keď začínal, panovala núdza o materiál. Mladší gubári, medzi nimi aj Ján Fotta, ju chodievali kupovať aj mimo regiónu, on konkrétne na Oravu. Vlna bola vtedy pomerne drahá, zodpovedala tomu však aj jej kvalita, keď bola triedená podľa dĺžky a dobre vyčistená. Dnes je, naopak, vlny prebytok, získať ju možno za málo peňazí, o to viac je však na nej práce pri čistení. Ján Fotta po zániku organizovaného gubárstva v Klenovci roku 2011, keď nefunguje už ani práčovňa vlny, ani stroje na jej čistenie, vykonáva všetky spracovateľské úkony ručne. Ako jediné nástroje mu slúžia vysokotlakový čistič na zbavenie vlny hrubých nečistôt a žmýkačka na váľanie výrobkov. Má však motiváciu, keďže patrí k posledným aktívnym klenovským gubárom a nerád by nechal toto pre obec typické remeslo zakapať. Tomu zodpovedá aj jeho aktivita pri vytvorení miestneho múzea gubárstva a súkenníctva a taktiež ochota podieľať sa na záchrane tohto remesla v Klenovci, ak by sa miestnej samospráve podarilo zohnať na tento účel financie.

Pri výrobe používa vlnu prírodnej bielej, ale i čiernej farby alebo ju farbí na rôzne odtiene žltej, červenej, modrej, zelenej či hnedej. Okrem štvorcových a obdĺžnikových rozmerov gúb a surovíc rôznych šírok od 60 do 150 cm vyrába aj okrúhle tvary. V poslednom čase vyskúšal aj výrobu surovicových kabiel cez plece.
Roku 2017 mu bol za jeho dlhoročné zásluhy udelený titul majstra ľudovej umeleckej výroby v odvetví gubárstva.