V rokoch 1973 – 1976 absolvoval odbor umelecký keramikár na strednej odbornej škole v Bratislave. Na začiatku mu bol veľkým vzorom keramikár majster ľudovej umeleckej výroby Rudolf Barčík. Oslovila ho najmä jeho umelecká maľba a originálny prístup k tvorbe. Počas praxe v Slovenskej ľudovej majolike získal potrebné vedomosti a zručnosti, ktoré využil a neskôr naďalej zdokonaľoval vo svojej tvorbe. Už ako učeň vynikal v technike maľovania na keramiku a počas praxe v Majolike mu majster dovolil maľovať výrobky priamo z výroby, čo bola v tom čase veľká prestíž.

Po ukončení štúdia sa v podniku Slovenskej ľudovej majoliky v Modre aj zamestnal. V deväťdesiatych rokoch krátko, približne dva roky, pracoval v Majolike-R u Renáty Hermysovej, no opäť sa vrátil  do Slovenskej ľudovej majoliky a tvorí tam doteraz. Vo svojej práci sa zameriava na modelovanie a hlavne maľovanie úžitkových predmetov, pričom ovláda aj technologické postupy, ako je točenie na mechanickom kruhu, vytáčanie do foriem, prerezávanie vytočených tanierov (prelamovanie), zhotovenie prototypov sadrových foriem, liate do sadrových foriem či glazovanie. Veľký dôraz kladie na prípravu pred realizáciou.

Vo svojej torbe čerpá z nazbieraných materiálov z   odborných publikácií alebo zo zbierok múzeí. Následne si predlohy rozkreslí, selektuje si jednotlivé dekóry alebo ich časti, a vytvára si tak nové kompozície. Drží sa tradičnej habánskej farebnosti – 4 vysoko žiarivé farby (charakteristické farby žltá, zelená, fialová a modrá) plus čierna zvýrazňujúca kontúry, ale osvojil si aj zelený dekor – dominantnú zelenú farbu v kombinácii s hnedou. Maľuje celú škálu habánskych  motívov – rastlinné, zvieracie, figurálne i architektonické. Spôsobom maľby Juraj Hanulík napodobňuje techniku starých habánov, využívajúc švihovú techniku. Rukopis starých majstrov mu ostáva aj naďalej veľkou inšpiráciou a neustále vlastné skicovanie – ukladanie  ich vzorov – ho posúva ďalej.

Jeho ostatná kolekcia majoliky, určená na prezentáciu podniku Slovenská ľudová majolika v Nórsku, je ukážkou vyzretosti autora, jeho rokmi vytrénovanej ruky a vášne pre habánske umenie.

V roku 1986 získal od ÚĽUV-u osvedčenie o priznaní kvalifikácie ľudový umelecký výrobca v odvetví keramiky, ktoré mu udelila komisia na posudzovanie pracovníkov ľudovej umeleckej výroby.