Majstri ľudovej umeleckej výroby za rok 2023

Majstri ľudovej umeleckej výroby za rok 2023
Termín
štvrtok, 14.09.2023, 14.00 hod.
Miesto
ÚĽUV
Adresa
Obchodná 64, Bratislava
Zobraziť na mape

Systematicky od roku 1959 udeľuje ÚĽUV spoločne s Ministerstvom kultúry SR čestný titul majster/majsterka ľudovej umeleckej výroby jednotlivcom za umelecký prínos a dosiahnuté výnimočné výsledky pri rozvíjaní konkrétneho výrobného postupu ľudovej umeleckej výroby a tradičných remesiel.

O udelení titulu rozhoduje komisia zložená z výtvarníkov, etnológov, dizajnérov a ďalších odborníkov. Nominantov každoročne navrhujú predovšetkým pracovníci úseku odborných činností ÚĽUV-u, ktorí s nimi konzultujú aj kolekciu výrobkov predkladaných na posúdenie. Vybrať spomedzi množstva vynikajúcich adeptov tých, ktorí budú v danom roku ocenení, je náročná úloha, a titul majstra/majsterky ľudovej umeleckej výroby tak získava na prestíži.

Tento rok boli ocenení piati výrobcovia, ktorí svojou prácou majstrovsky uchovávajú a autorsky rozvíjajú jedinečné prvky nášho kultúrneho dedičstva pre budúce generácie. Dňa 14. septembra 2023 si v bratislavskom sídle ÚĽUV-u prevzali z rúk ministerky kultúry SR Silvie Hroncovej ocenenia Alžbeta Gregorová v oblasti čipkárstva, František Hubek v oblasti výroby keramiky, Lukáš Jurčo v oblasti kožušníctva, Monika Kunová v oblasti výšivkárstva a Marian Plavec v oblasti výroby hudobných nástrojov.

Ocenení majstri ľudovej umeleckej výroby

Alžbeta Gregorová sa narodila vo Zvolene. V súčasnosti žije striedavo v Banskej Bystrici a na Starých Horách, kde aj tvorí. So Starými Horami, niekdajšou „mekkou“ slovenského čipkárstva, je prepojená od mladosti. Pochádzala odtiaľ jej stará mama, čipkárka Mária Chladná, ktorú ako dievča pravidelne navštevovala a učila sa od nej paličkovať prvé vzory starohorských čipiek. Druhýkrát sa dotkla paličkovanej čipky na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kde študovala odbor výtvarná výchova. V roku 1992 si založila živnosť zameranú na výrobu paličkovanej čipky uplatnenej v odevnom dizajne a prevádzkuje ju dodnes.

Časom sa ako najžiadanejšie u jej zákazníkov vyšpecifikovali detaily soľnobanskej čipky v rôznych farebných variantoch, ktoré dodáva aj do predajní ÚĽUV-u. Vďaka výtvarnému vzdelaniu dokáže vytvárať nové vzory paličkovanej čipky, a to nielen pre seba, ale aj pre iné čipkárky. Preskúmanú má predovšetkým starohorskú čipku, ku ktorej pristupuje tvorivo. Skúsenosti má aj s odovzdávaním remesla začiatočníkom a mladej generácii vo forme lektorovania, workshopov a individuálnych konzultácií. V minulosti viedla kurz paličkovania pre začiatočníkov v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Banskej Bystrici.

František Hubek je rodák z Bratislavy. Manuálne zručný bol od detstva, čo zavážilo aj pri výbere strednej školy. Vyučil sa v škole podniku Slovenská ľudová majolika (SĽM), v ktorom začal hneď aj pracovať. V džbankárskej dielni, kde boli jeho kolegami výrazné tvorivé osobnosti Miloslav Orságh, Ján Viglaš, Marián Liška či Drahoslav Chalány, sa priučil skutočnému remeslu. V roku 1990 zo SĽM (podobne ako mnohí iní) odchádza a vydáva sa na cestu samostatnej obživy, na ktorej úspešne vytrval až do dnešných dní.

Rokmi si vytvoril sortiment i rytmus, vďaka ktorým sa vie keramikou uživiť. V počiatkoch samostatného podnikania vyrábal majoliku a zadymovanú keramiku. Postupne pribral aj kameninu, šamot a v ostatných rokoch vyrába aj porcelán. Popri úžitkovom sortimente sa venuje aj figurálnej tvorbe. Veľký dôraz kladie na výber materiálu. Za dôležité vždy považuje skúšky hliny i glazúr, ako sa správajú v symbióze, aby malo výsledné dielo vždy najvyššiu technickú kvalitu. Bavia ho štruktúry vznikajúce pri spracovaní rôznorodých keramických materiálov, ktorým sa dnes venuje. Jeho sortiment tvorí úžitkový riad prispôsobený aktuálnym potrebám a prianiam ľudí: misy, džbány, taniere, šálky na najrôznejšie účely, nádoby, ale aj spomínané plastiky. O svoje skúsenosti sa rád delí s odbornou komunitou, vediac, že každá výmena ľudí obohacuje.

Lukáš Jurčo pochádza z Detvy. Región jeho pôvodu je dodnes spájaný so živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. Do tejto sféry ho uviedol i smeroval učiteľ Anton Trebuľa-Kečkár. Počas vysokoškolského štúdia v Banskej Bystrici sa dostal do dielne kožušníka Karola Juráška, ktorý mu ochotne ukázal základné kožušnícke postupy pri strihaní a šití výrobkov. S remeselnými zručnosťami získaval zároveň aj teoretické poznatky. Ešte počas štúdia sa pustil do cieleného systematického terénneho výskumu kožušníctva v regiónoch Podpoľania a Novohradu. Zameral sa predovšetkým na fotografovanie a prípadné získanie zachovaných kožušníckych výrobkov, nástrojov a historických fotografií.

Kožušníctvu sa začal venovať aj prakticky a čoskoro sa mu toto remeslo stalo živobytím. V súčasnosti dokáže Lukáš Jurčo vyrobiť kožuchy z rôznych regiónov – okrem Podpoľania a Novohradu napr. aj z Liptova (L. Osada, L. Teplička), zo Spiša (Vikartovce, Orlov, Oľšavica), z Horehronia (Polomka) i z Hontu (Senohrad, Sucháň, Žibritov). Významnou súčasťou jeho tvorby sú lektorské a prednáškové aktivity. Kožušnícke tvorivé dielne cieli primárne na deti a mládež, ale vykonáva ich aj pre osvetové strediská v okolí svojho bydliska. Ako lektor výroby pletených vlnených kapcov spolupracuje i s Regionálnym centrom remesiel ÚĽUV v Banskej Bystrici.

Monika Kunová sa narodila v Seredi. V domácom prostredí vídala vyšívať svoju babku a obdivovala jej práce z dávnejších čias. Zrejme tu sa u nej zrodila láska k výšivkárskemu remeslu a k ručným prácam vôbec. Spočiatku svoje práce rada darúvala blízkym, kamarátom a známym. Záľuba vo vyšívaní ju stále poháňala dopredu, no zároveň i do histórie techník. Publikácie o slovenskom tradičnom odeve i rozhovory s pamätníkmi ju priviedli k vyšívaniu krojov z rôznych regiónov Slovenska.

Najradšej vyšíva plným plochým stehom na ľanovom alebo bavlnenom plátne napnutom na ráme podľa vopred predkreslených línií vzory najmä z oblasti Čataja, ktorý sa vyznačuje hustou kontúrovanou výšivkou. Ovláda však aj krížikovú a dierkovú výšivku, ktorou zdobí mužské krojové košele, rukávce, zástery a iné súčiastky tradičného odevu z rôznych regiónov. Venuje sa aj tvorbe vlastných vyšívaných prikrývok a obrúskov, na ktorých kombinuje rôzne vzory i farebnosť. Pri výrobe používa najmä ľanové a bavlnené látky a vyšívacie priadze bežne dostupné na trhu.

V súčasnosti je už v dôchodkovom veku a má dostatok času a chuti venovať sa aj naďalej remeselnej činnosti a zároveň odovzdávať svoje bohaté skúsenosti a znalosti v rámci rodinného kruhu i priateľom.

Marian Plavec sa narodil v Banskej Bystrici, čo podmienilo aj jeho vzťah k pastierskej kultúre ľudu Podpoľania. Ako výrobca ľudových hudobných nástrojov je aktívny od roku 1978 a dnes sa remeslu venuje už na dôchodku. Je všestranný inštrumentalista a ovláda viacero remeselných techník – nutnosťou je to najmä pri náročnej výrobe gájd. Je niekoľkonásobným držiteľom prestížnej ceny PhDr. Ladislava Lenga Instrumentum excellens – v roku 1984 za handrárske kostené píšťalky, v roku 2009 za pastierske píšťaly a v roku 2010 za fujary, gajdy a bačovské trúby.

Neopomenuteľnou a nemenej dôležitou súčasťou jeho osobnosti je publikačná a osvetová činnosť. Jeho prvé knižné dielo Majstri s podtitulom Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov Slovenska z roku 2003 prinieslo čitateľom hlboké informácie o postupoch výroby ľudových hudobných nástrojov z jednotlivých regiónov Slovenska cez príbehy ich najvýraznejších tvorcov, s ktorými bol Marian Plavec ako novinár v kontakte od 80. rokov 20. storočia.

Marian Plavec je komplexná osobnosť – popularizátor slovenskej ľudovej hudobnej kultúry, žurnalista, fotograf, inštrumentalista i výrobca aerofónnych ľudových hudobných nástrojov – a aj vďaka nemu dnes môžeme hovoriť o tejto oblasti nášho nehmotného kultúrneho dedičstva ako stále živej.

Galéria podujatia

Ďalšie podujatia

Polnočná záhrada
Výstavy
Polnočná záhrada
Dizajn štúdio ÚĽUV
27.09.2024 - 15.11.2024
Tradícia netradične: Ľan a konopa
Výstavy
Tradícia netradične: Ľan a konopa
Galéria ÚĽUV Bratislava
01.03.2024 - 31.10.2024
Rezbár Peter ZORIČÁK
Výstavy
Rezbár Peter ZORIČÁK
Galéria a predajňa ÚĽUV Tatranská Lomnica
20.09.2024 - 07.11.2024
ÚĽUV